História obce

Počiatky osídlenia Kapušian a okolia siahajú pravdepodobne do mladšej fázy obdobia staršej doby kamennej - paleolitu, asi 100 tisíc až 15 tisíc rokov pred Kristom. Z obdobia mezolitu - strednej doby kamennej zhruba od 8 tisíc až 6 tisíc rokov pred Kristom sa stopy osídlenia v tejto lokalite nenašli.

 

    S neolitickým osídlením(6000 - 2900 pr. Kristom) sa spája vznik a rozšírenie hrnčiarskej výroby. Keramika sa vyrábala najprv v rukách bez použitia hrnčiarskeho kruhu a vypaľovala sa pri ohni. Neskôr sa na vypaľovanie stavali jednoduché pece. V obci sa na mieste niekdajšej sýpky našli zvyšky neolitickej nádoby z tohto obdobia.
    Od polovice 3. tisícročia pr. Kr. až do roku 1800 pr. Kr. sa kvalitatívne odlišný vývinový stupeň prejavuje novými prvkami pričom na prvom mieste stojí meď. Dochádza zároveň k postupnému osídľovaniu vyšších polôh. Postupná špecializácia na viaceré druhy výrobnej činnosti presúva ťažisko najdôležitejšej činnosti na muža - typickou formou spoločnosti sa stáva patriarchát. Mení sa aj pohrebný rítus. Kostrové pochovávanie vystriedali žiarové hroby, nad ktorými hlavne v mladšom období sú navŕšené mohyly.
     Doba bronzová začína v severných oblastiach karpatskej kotliny asi r. 1800 pr.Kr. a trvá do roku 700 pr. Kr. Dôležitými náleziskami v lokalite sú pohrebiská. Bronzové sídlo bolo nedávno objavené priamo pod hradom pri lese.
     Zo staršej doby železnej (700-250 pr. Kr.) je významným nálezom hrob, ktorý spočíval v strmom pravom brehu Sekčova pod hradným vrchom severne od mosta. V urne medzi množstvom nedohorených kostí dospelého jedinca sa našla bronzová ihlica, krúžok, pinzeta, šidlo s korenistou rúčkou a britva s držadlom v podobe hlavy vodného vtáka.
     Mladšia doba železná(laténska) je datovaná do obdobia 00 rokov pr. Kr. až po začiatok nášho letopočtu. Nositeľmi laténskej kultúry boli Kelti. Východné Slovensko je jedinou periférnou oblasťou, kam pri svojej expanzii na východ prenikli. Priniesli k nám technické zdokonalenie výroby keramiky používaním rotujúceho hrnčiarskeho kruhu a nástroje i náradie, vďaka ktorým sa zintenzívnila výroba železa. Archeologické materiály pochádzajúce z tejto doby sa našli aj v Kapušanoch.
     Obdobie, keď sa na naše územie dostáva do priameho styku s najmohutnejšou starovekou ríšou - Rímskym impériom sa nazýva doba rímska a jej vymedzením sú prvé štyri storočia nášho letopočtu. Osadu z tohto obdobia našiel v chotári Griblovce J. Repčák. Rímske sídlisko bolo objavené aj pod hradom pri rieke Sekčov.

 

Počas doby sťahovania národov(4. - 6. storočie po Kristovi) pravdepodobne obývali dnešný chotár ľudia z doby rímskej. V chotári Maderasy pri stavbe železnice Kapušany - Strážske bolo odkryté pohrebisko z doby sťahovania národov.
     Rozmach Veľkomoravskej ríše v 2. pol. 9. storočia zrejme posilnil slovanské osídlenie v Prešovskej kotline.
     Významné slovanské nálezisko bolo objavené priamo pri Kapušanoch, medzi Nemcovcami a Lipníkmi pri pravom brehu potoka Ladzinka. Odkryli tu 21 objektov obytného i hospodárskeho charakteru. Pri povrchovom výskume J. Repčáka r. 1951 sa na vyvýšenine po ľavom brehu rieky Sekčov v časti Chotára Griblovce našli dva zlomky nádob z obdobia okolo desiateho storočia. Ďalšie slovanské sídlisko sa predpokladá pod hradom                                               poniže sídliska z mladšej doby bronzovej.
     Toto tvrdenie sa opiera nielen o úvahu jazykovedca Dr. Stanislava, že názov Maglovec (maď. Maglóc) pochádza zo staroslovienskeho slova mogyla - mohyla, pod ktorousi mohli starí Slovania vybudovať osadu, ale dôkazom sú úlomky keramiky nájdené pod povrchovým zberom v tejto lokalite. Svedčia o tom aj názvy susedných obcí ako Lada - od staroslovanskej bohyne Lady, názvy chotárov v oblasti Nemcoviec - Baba - diber a remety. (Baba podobne ako Lada bola pohanskou bohyňou). Po zániku Veľkej Moravy sa napriek uctievaniu pohanských bohov udržali v okolí Kapušian misijné stanice z 10. - 11. storočia, z ktorých sa šírilo a udržiavalo kresťanstvo.